01.02.2021
Riaditeľka Antidopingovej agentúry SR hodnotí z pohľadu dopingu uplynulý rok pozitívne. Aj z dôvodu pandémie sa znížil počet pozitívnych testov. Okrem toho si Žaneta Csáderová zaspomínala na najväčšie dopingové kauzy roku 2020.
Ako to vyzerá aktuálne s dopingom na Slovensku? Pociťujete, že sa rozmáha alebo skôr znižuje množstvo športovcov, ktorí sa vydajú cestou zakázanej podpory?
Pandémia nám priniesla zaujímavý výsledok, a to, že nemáme za rok 2020 žiaden prípad porušenia antidopingových pravidiel. Väčšina prípadov, ktoré sme zachytili v predchádzajúcich rokoch, boli prípady zo súťažného testovania. Keďže súťažné testovanie bolo pandémiou výrazne obmedzené, tak aj pozitívne prípady nepribúdali.
Ak by sme si pozreli štatistiku dopingových prípadov v minulosti, tak najväčší záchyt bol v kulturistike a naturálnej kulturistike. Problémom sa ukazujú doplnky výživy, ktorých predaj a distribúcia sa dostatočne nekontroluje a užíva ich vo veľkom mladá generácia športovcov, ale aj bežná populácia. Už dávno neplatí, že výživové doplnky sú doplnkom stravy. Môžu obsahovať látky, ktoré majú potenciál výrazne ovplyvniť zdravie jednotlivca, a to je závažný problém. Navyše, veľa výrobkov je nekvalitných a môžu byť kontaminované zakázanými látkami, čo naša prax viackrát potvrdila.
Čo považujete dnes za najväčší problém vo svete dopingu?
Problémom už nie je len detekcia zakázaných látok, ale do popredia sa dostáva dokazovanie neanalytických porušení antidopingových pravidiel. To sú také, kde neexistuje priamy dôkaz z laboratória, ale skôr ide o systémové a organizované porušenie antidopingových pravidiel. To sa dokazuje prostredníctvom vyšetrovania a nahlasovania pomocou informátorov tzv. „whistleblowers“. Tieto informácie treba overiť a hlavne ich informátorov ochrániť. To je v mnohých prípadoch ťažké a komplikované. Jedným z prípadov je manipulácia laboratórnych výsledkov v Rusku.
Spomeniete si na najväčšie dopingové kauzy v roku 2020?
Najviac rezonovala kauza ruského dopingu. V závere roka padol dlho očakávaný verdikt Športového arbitrážneho súdu (CAS) ohľadom ruských športovcov, ktorí nebudú môcť štartovať na OH 2020 v Tokiu a ZOH 2022 v Pekingu. Po odvolaní Ruska proti štvorročnému dištancu CAS znížil trest na polovicu. Ruskí športovci, ktorí sa nedopustili dopingového prehrešku, však budú môcť na najväčších podujatiach štartovať so štatútom „nezávislých" a bez národných symbolov, podobne ako na Zimných olympijských hrách 2018 v Pjongčangu.
Ďalej Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) udelila prísne tresty trom bežcom a jednému trénerovi v súvislosti s dopingovými raziami na MS 2019 v severských disciplínach v rakúskom Seefelde.
Ďalší zaujímavý prípad bol trojnásobný olympijský víťaz v plávaní Sun Jang z Číny, ktorý dostal osemročný trest zákazu činnosti za odmietnutie podrobiť sa dopingovej kontrole. Verdikt potvrdil CAS, plavec sa proti nemu odvolal na Švajčiarskom najvyššom súde. Sun Jang v septembri 2018 spochybnil oprávnenie komisárov, ktorí ho navštívili u neho doma a už odobraté vzorky svojej krvi zničil kladivom.
Jednotka pre integritu atletiky (AIU) zastavila činnosť americkému šprintérovi Christianovi Colemanovi, ktorý v priebehu roka vynechal tri dopingové kontroly.
Vnímali ste, že bolo v minulom roku z dôvodu pandémie vykonaných menej dopingových kontrol ako roky predtým?
Áno, určite mnoho antidopingových organizácií muselo meniť svoje plány ohľadom testovania športovcov. Aj Antidopingová agentúra SR zaznamenala vplyvom pandémie menej súťažných dopingových kontrol. Naopak, počet mimosúťažných dopingových kontrol výrazne prevýšil pôvodný plán.
Problematická bola aj realizácia krvného testovania, ktoré môže vykonávať len lekár alebo zdravotná sestra, čo vzhľadom na povinnosti zdravotníkov počas pandémie nebolo jednoduché zabezpečiť. Z celkového počtu odberov, ktoré SADA vykonala v roku 2020, bolo až 84 % (369) pod vlastnou autoritou a iba 16 % (70) z poverenia inej autority. Pri 439 odberoch bolo odobratých spolu 577 vzoriek.
Staronovým problémom je génový doping, ktorý je stále ťažké odhaliť. Nemeckí biochemici sa v tejto oblasti posunuli vpred. Myslíte si, že ho bude v roku 2021 už možné odhaliť rovnako ako ostatné formy dopingu?
Trend laboratórnych metód nemožno zastaviť, a preto určite aj v tomto výskume svet pokročil. Môžeme očakávať, že testovanie na génový doping po schválení WADA už môže byť zavedené na OH v Tokiu. Citujem prezidenta Medzinárodné olympijského výboru Bacha: „S dobrým pokrokom v oblasti výskumu genetického sekvenovania by tento nový prístup mohol byť priekopníckou metódou na detekciu dopingu krvi týždne alebo dokonca mesiace po jeho uskutočnení.“
Alexandra Bednárová
Ako to vyzerá aktuálne s dopingom na Slovensku? Pociťujete, že sa rozmáha alebo skôr znižuje množstvo športovcov, ktorí sa vydajú cestou zakázanej podpory?
Pandémia nám priniesla zaujímavý výsledok, a to, že nemáme za rok 2020 žiaden prípad porušenia antidopingových pravidiel. Väčšina prípadov, ktoré sme zachytili v predchádzajúcich rokoch, boli prípady zo súťažného testovania. Keďže súťažné testovanie bolo pandémiou výrazne obmedzené, tak aj pozitívne prípady nepribúdali.
Ak by sme si pozreli štatistiku dopingových prípadov v minulosti, tak najväčší záchyt bol v kulturistike a naturálnej kulturistike. Problémom sa ukazujú doplnky výživy, ktorých predaj a distribúcia sa dostatočne nekontroluje a užíva ich vo veľkom mladá generácia športovcov, ale aj bežná populácia. Už dávno neplatí, že výživové doplnky sú doplnkom stravy. Môžu obsahovať látky, ktoré majú potenciál výrazne ovplyvniť zdravie jednotlivca, a to je závažný problém. Navyše, veľa výrobkov je nekvalitných a môžu byť kontaminované zakázanými látkami, čo naša prax viackrát potvrdila.
Čo považujete dnes za najväčší problém vo svete dopingu?
Problémom už nie je len detekcia zakázaných látok, ale do popredia sa dostáva dokazovanie neanalytických porušení antidopingových pravidiel. To sú také, kde neexistuje priamy dôkaz z laboratória, ale skôr ide o systémové a organizované porušenie antidopingových pravidiel. To sa dokazuje prostredníctvom vyšetrovania a nahlasovania pomocou informátorov tzv. „whistleblowers“. Tieto informácie treba overiť a hlavne ich informátorov ochrániť. To je v mnohých prípadoch ťažké a komplikované. Jedným z prípadov je manipulácia laboratórnych výsledkov v Rusku.
Spomeniete si na najväčšie dopingové kauzy v roku 2020?
Najviac rezonovala kauza ruského dopingu. V závere roka padol dlho očakávaný verdikt Športového arbitrážneho súdu (CAS) ohľadom ruských športovcov, ktorí nebudú môcť štartovať na OH 2020 v Tokiu a ZOH 2022 v Pekingu. Po odvolaní Ruska proti štvorročnému dištancu CAS znížil trest na polovicu. Ruskí športovci, ktorí sa nedopustili dopingového prehrešku, však budú môcť na najväčších podujatiach štartovať so štatútom „nezávislých" a bez národných symbolov, podobne ako na Zimných olympijských hrách 2018 v Pjongčangu.
Ďalej Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) udelila prísne tresty trom bežcom a jednému trénerovi v súvislosti s dopingovými raziami na MS 2019 v severských disciplínach v rakúskom Seefelde.
Ďalší zaujímavý prípad bol trojnásobný olympijský víťaz v plávaní Sun Jang z Číny, ktorý dostal osemročný trest zákazu činnosti za odmietnutie podrobiť sa dopingovej kontrole. Verdikt potvrdil CAS, plavec sa proti nemu odvolal na Švajčiarskom najvyššom súde. Sun Jang v septembri 2018 spochybnil oprávnenie komisárov, ktorí ho navštívili u neho doma a už odobraté vzorky svojej krvi zničil kladivom.
Jednotka pre integritu atletiky (AIU) zastavila činnosť americkému šprintérovi Christianovi Colemanovi, ktorý v priebehu roka vynechal tri dopingové kontroly.
Vnímali ste, že bolo v minulom roku z dôvodu pandémie vykonaných menej dopingových kontrol ako roky predtým?
Áno, určite mnoho antidopingových organizácií muselo meniť svoje plány ohľadom testovania športovcov. Aj Antidopingová agentúra SR zaznamenala vplyvom pandémie menej súťažných dopingových kontrol. Naopak, počet mimosúťažných dopingových kontrol výrazne prevýšil pôvodný plán.
Problematická bola aj realizácia krvného testovania, ktoré môže vykonávať len lekár alebo zdravotná sestra, čo vzhľadom na povinnosti zdravotníkov počas pandémie nebolo jednoduché zabezpečiť. Z celkového počtu odberov, ktoré SADA vykonala v roku 2020, bolo až 84 % (369) pod vlastnou autoritou a iba 16 % (70) z poverenia inej autority. Pri 439 odberoch bolo odobratých spolu 577 vzoriek.
Staronovým problémom je génový doping, ktorý je stále ťažké odhaliť. Nemeckí biochemici sa v tejto oblasti posunuli vpred. Myslíte si, že ho bude v roku 2021 už možné odhaliť rovnako ako ostatné formy dopingu?
Trend laboratórnych metód nemožno zastaviť, a preto určite aj v tomto výskume svet pokročil. Môžeme očakávať, že testovanie na génový doping po schválení WADA už môže byť zavedené na OH v Tokiu. Citujem prezidenta Medzinárodné olympijského výboru Bacha: „S dobrým pokrokom v oblasti výskumu genetického sekvenovania by tento nový prístup mohol byť priekopníckou metódou na detekciu dopingu krvi týždne alebo dokonca mesiace po jeho uskutočnení.“
Alexandra Bednárová
