09.12.2020
Tomáš Pagáč pôsobí v Antidopingovej agentúre SR vo funkcii vedúceho oddelenia pre testovanie a prevencie. Z jeho iniciatívy vzniklo viacero projektov. Vo svojom voľnom čase sa rád venuje tabate, ku ktorej sa dostal náhodou.
V antidopingovej agentúre pôsobíte vo funkcii vedúceho oddelenia pre testovanie a prevenciu. Ako ste sa k tejto funkcii dostali?
V agentúre pôsobím už viac ako 6 rokov. Ako absolvent Fakulty chemicko-potravinárskej technológie STU som nastúpil na pozíciu odborného pracovníka pre udeľovanie terapeutických výnimiek. Od minulého roka pracujem ako vedúci oddelenia testovania a prevencie. Práve spojenie týchto dvoch pojmov je pre mňa v rámci antidopingovej problematiky kľúčové. V minulosti bolo jedinou úlohou antidopingových agentúr testovať športovcov. V súčasnosti sa veľký dôraz kladie na vzdelávanie a prevenciu. Pevne verím, že práve kontinuálne vzdelávanie dokáže bojovať s dopingom rovnako efektívne, ako samotné dopingové kontroly.
Z vašej iniciatívy vzniklo niekoľko projektov agentúry. Spolupodieľali ste sa na tvorbe letákov o zakázaných látkach či výživových doplnkoch. Kde hľadáte inšpiráciu pri ich tvorbe?
Za posledné dva roky sme sa v agentúre výrazne posunuli v oblasti prevencie dopingu. Vzhľadom na to, že som mal možnosť byť v úzkom kontakte s našimi športovcami počas vzdelávacích seminárov, pochopil som, že sa potrebujeme posunúť vpred. Nestačí len rozprávať o priebehu dopingovej kontroly a o tom, čo je zakázané. Dôležité je prinášať osvetu aj v tom, čo je povolené. Preto sme sa rozhodli spustiť projekt o výživových doplnkoch, v rámci ktorého sa snažíme poskytovať relevantné informácie podložené vedeckými štúdiami. Takisto sme rozbehli projekt, v ktorom informujeme každý mesiac o nebezpečných produktoch, ktoré obsahujú zakázané látky. Musím povedať, že mám šťastie na úžasných ľudí, s ktorými tieto projekty tvoríme.
Okrem toho sa venujete aj prednášaniu. Máte cieľ, kde by ste chceli osvetu ohľadne dopingovej problematiky šíriť a zatiaľ sa vám to nepodarilo?
Prednášanie je asi aj môj koníček. Naozaj ma to napĺňa, hlavne keď nejde o klasickú prednášku, akú poznáme zo školy, ale skôr interaktívnu diskusiu. Mimo konferencií a seminárov na Slovensku som viackrát prednášal na výročnom stretnutí v akreditovanom laboratóriu v Seibersdorfe, na zasadnutí pracovnej skupiny pre vzdelávanie Rady Európy. Tento rok som mal mať prednášku o antidopingovom vzdelávaní aj vo Švajčiarsku na konferencii iNADO, organizácie, ktorá združuje viac ako 66 národných a regionálnych antidopingových agentúr. Bohužiaľ, pandémia tieto plány zmenila.
Veľkú medzeru na Slovensku vidím vo vzdelávaní širokej verejnosti v oblasti výživy ako takej. Zdravý životný štýl spojený s pohybovou aktivitou by mal byť predovšetkým o strave, a nie o výživových doplnkoch. Marketing výživových doplnkov je naozaj výborne nastavený. Netvrdím, že niekedy nemá zmysel siahnuť aj po doplnkoch, ale musí to mať svoju logiku a postupnosť.
Naším najbližším cieľom je zamerať sa na edukáciu v tejto oblasti na úrovni učiteľov základných a stredných škôl, pretože aj tí prichádzajú do kontaktu s rôznymi verziami doplnkov, ktoré študenti užívajú. V súčasnosti sú dosť veľkým problém energetické nápoje u mladých ľudí a, samozrejme, rôzne doplnky na nabratie svalov alebo zníženie hmotnosti.
Myslíte si, že je dôležitá osveta v oblasti škodlivosti dopingu aj u laickej verejnosti?
Som hlboko presvedčený, že osveta u laickej verejnosti začína byť dôležitejšia ako u tej športovej. Predsa len, koľko máme vrcholových športovcov? Až tak veľa ich nie je v porovnaní s celou populáciou. V minulosti boli dopingové látky dostupné na čiernom trhu, nebolo také jednoduché sa k nim dostať. Dnes? Steroidy môže užívať ktokoľvek. Stimulanciá taktiež. Len o rizikách sa príliš nehovorí. Tak ako sme mali kampane o drogách, potrebujeme začať pracovať aj v tejto oblasti. Aj keď si to neuvedomujeme, výživové doplnky užívajú už aj najmenšie deti. Dôvod? Lebo reklama povedala, že sa blíži obdobie chrípky a treba deťom dávať tabletky, aby mali správny rast a imunitu. Nonsens.
Máte aj do budúcna nejakú konkrétnu víziu, ktorú by ste chceli realizovať?
V budúcnosti by som rád rozvíjal naše projekty o výživových doplnkoch. Ešte stále máme veľa tém, ktorým sa chceme venovať. Zároveň by som rád začal postupne pracovať aj na výžive ako takej. Musíme striktne rozlišovať racionálne stravovanie bežnej populácie a vrcholových športovcov. Ich nároky sú jednoducho neporovnateľné. Zameranie sa práve na športovú výživu by bolo niečo, čo by ma napĺňalo. Hlavne u športovcov je dôležitý individuálny prístup. Každý šport má svoje špecifiká a navyše, aj v tom istom športe a disciplíne môžu mať dvaja rôzni športovci iné výživové nároky. A to je to, čo ma na tom fascinuje. Každý sme originál.
Čo považujete za váš najväčší úspech v agentúre a v osobnom živote?
Mojím najväčším osobným úspechom bolo stretnutie mojej manželky. V práci asi nemôžem povedať, že mám konkrétny úspech, ale napĺňa ma, keď ľudia ocenia to, čo robíme. Prípadne dostaneme odpoveď, že im naša práca pomohla niečo zmeniť, pochopiť.
Vo svojom voľnom čase sa venujete tabate. Ako ste sa k tomu športu dostali?
K tabate som sa dostal úplnou náhodou. Hľadal som cvičenie, ktoré by mi vyhovovalo. A tabata mi naozaj učarovala. Jej princíp je veľmi jednoduchý, 20 sekúnd sa cvičí a 10 sekúnd sa oddychuje. Takýmto intervalom je možné cvičiť akýkoľvek tréning, dokonca aj beh. Podstata je vysoko intenzívny intervalový tréning. Postupne som sa začal zaoberať myšlienkou inštruktorstva a keďže mám v živote šťastie na ľudí, opäť som stretol ľudí, ktorí ma v tom podporili.
Začali ste sa jej venovať doma na vlastnú päsť alebo ste absolvovali kurzy? Dá sa ju naučiť aj z obývačky?
Samotný kurz tabaty neexistuje, ale samozrejme stále je v čom sa vzdelávať. Hlavne čo sa týka prevedenia jednotlivých cvikov. Takisto si rozširujem vedomosti, ako pracovať so špecifickými klientami, aké cviky môžu cvičiť tehotné ženy alebo klientky s diastázou po pôrode. Tabata napríklad nie je vhodná ako prvý typ cvičenia, keď človek nešportuje, ani pre ľudí s výraznou nadváhou.
Vzhľadom na súčasnú situáciu sa dá tabata naozaj cvičiť aj z obývačky. Našťastie máme veľa platforiem na online riešenia. Myslím, že aj ľudia si už celkom zvykli, že sa vidíme cez počítač.
Má tabata na Slovensku popularitu alebo je skôr ešte v plienkach?
Myslím, že minimálne raz za mesiac príde nejaké nové cvičenie, ktoré chce zaujať. Tabata je predovšetkým intervalový tréning, takýmto spôsobom môže trénovať každý v princípe čokoľvek.
Čo na tabate považujete za najťažšie?
Na tabate je najťažšie tempo, aké si vyberiete. Za 20 sekúnd viete spraviť tri drepy, ale aj 20 drepov s výskokom. Každý si vyberá svoje tempo, ktoré zodpovedá jeho fyzickej kondícii. A problém nastane, keď sa to tempo preženie. To je aj základná filozofia. Nepretekáme sa medzi sebou, ale každý cvičí sám za seba tak, ako to jeho telo potrebuje. I keď samozrejme, sem tam nejaké to podpichovanie a motivácia nezaškodí.
Alexandra Bednárová
V antidopingovej agentúre pôsobíte vo funkcii vedúceho oddelenia pre testovanie a prevenciu. Ako ste sa k tejto funkcii dostali?
V agentúre pôsobím už viac ako 6 rokov. Ako absolvent Fakulty chemicko-potravinárskej technológie STU som nastúpil na pozíciu odborného pracovníka pre udeľovanie terapeutických výnimiek. Od minulého roka pracujem ako vedúci oddelenia testovania a prevencie. Práve spojenie týchto dvoch pojmov je pre mňa v rámci antidopingovej problematiky kľúčové. V minulosti bolo jedinou úlohou antidopingových agentúr testovať športovcov. V súčasnosti sa veľký dôraz kladie na vzdelávanie a prevenciu. Pevne verím, že práve kontinuálne vzdelávanie dokáže bojovať s dopingom rovnako efektívne, ako samotné dopingové kontroly.
Z vašej iniciatívy vzniklo niekoľko projektov agentúry. Spolupodieľali ste sa na tvorbe letákov o zakázaných látkach či výživových doplnkoch. Kde hľadáte inšpiráciu pri ich tvorbe?
Za posledné dva roky sme sa v agentúre výrazne posunuli v oblasti prevencie dopingu. Vzhľadom na to, že som mal možnosť byť v úzkom kontakte s našimi športovcami počas vzdelávacích seminárov, pochopil som, že sa potrebujeme posunúť vpred. Nestačí len rozprávať o priebehu dopingovej kontroly a o tom, čo je zakázané. Dôležité je prinášať osvetu aj v tom, čo je povolené. Preto sme sa rozhodli spustiť projekt o výživových doplnkoch, v rámci ktorého sa snažíme poskytovať relevantné informácie podložené vedeckými štúdiami. Takisto sme rozbehli projekt, v ktorom informujeme každý mesiac o nebezpečných produktoch, ktoré obsahujú zakázané látky. Musím povedať, že mám šťastie na úžasných ľudí, s ktorými tieto projekty tvoríme.
Okrem toho sa venujete aj prednášaniu. Máte cieľ, kde by ste chceli osvetu ohľadne dopingovej problematiky šíriť a zatiaľ sa vám to nepodarilo?
Prednášanie je asi aj môj koníček. Naozaj ma to napĺňa, hlavne keď nejde o klasickú prednášku, akú poznáme zo školy, ale skôr interaktívnu diskusiu. Mimo konferencií a seminárov na Slovensku som viackrát prednášal na výročnom stretnutí v akreditovanom laboratóriu v Seibersdorfe, na zasadnutí pracovnej skupiny pre vzdelávanie Rady Európy. Tento rok som mal mať prednášku o antidopingovom vzdelávaní aj vo Švajčiarsku na konferencii iNADO, organizácie, ktorá združuje viac ako 66 národných a regionálnych antidopingových agentúr. Bohužiaľ, pandémia tieto plány zmenila.
Veľkú medzeru na Slovensku vidím vo vzdelávaní širokej verejnosti v oblasti výživy ako takej. Zdravý životný štýl spojený s pohybovou aktivitou by mal byť predovšetkým o strave, a nie o výživových doplnkoch. Marketing výživových doplnkov je naozaj výborne nastavený. Netvrdím, že niekedy nemá zmysel siahnuť aj po doplnkoch, ale musí to mať svoju logiku a postupnosť.
Naším najbližším cieľom je zamerať sa na edukáciu v tejto oblasti na úrovni učiteľov základných a stredných škôl, pretože aj tí prichádzajú do kontaktu s rôznymi verziami doplnkov, ktoré študenti užívajú. V súčasnosti sú dosť veľkým problém energetické nápoje u mladých ľudí a, samozrejme, rôzne doplnky na nabratie svalov alebo zníženie hmotnosti.
Myslíte si, že je dôležitá osveta v oblasti škodlivosti dopingu aj u laickej verejnosti?
Som hlboko presvedčený, že osveta u laickej verejnosti začína byť dôležitejšia ako u tej športovej. Predsa len, koľko máme vrcholových športovcov? Až tak veľa ich nie je v porovnaní s celou populáciou. V minulosti boli dopingové látky dostupné na čiernom trhu, nebolo také jednoduché sa k nim dostať. Dnes? Steroidy môže užívať ktokoľvek. Stimulanciá taktiež. Len o rizikách sa príliš nehovorí. Tak ako sme mali kampane o drogách, potrebujeme začať pracovať aj v tejto oblasti. Aj keď si to neuvedomujeme, výživové doplnky užívajú už aj najmenšie deti. Dôvod? Lebo reklama povedala, že sa blíži obdobie chrípky a treba deťom dávať tabletky, aby mali správny rast a imunitu. Nonsens.
Máte aj do budúcna nejakú konkrétnu víziu, ktorú by ste chceli realizovať?
V budúcnosti by som rád rozvíjal naše projekty o výživových doplnkoch. Ešte stále máme veľa tém, ktorým sa chceme venovať. Zároveň by som rád začal postupne pracovať aj na výžive ako takej. Musíme striktne rozlišovať racionálne stravovanie bežnej populácie a vrcholových športovcov. Ich nároky sú jednoducho neporovnateľné. Zameranie sa práve na športovú výživu by bolo niečo, čo by ma napĺňalo. Hlavne u športovcov je dôležitý individuálny prístup. Každý šport má svoje špecifiká a navyše, aj v tom istom športe a disciplíne môžu mať dvaja rôzni športovci iné výživové nároky. A to je to, čo ma na tom fascinuje. Každý sme originál.
Čo považujete za váš najväčší úspech v agentúre a v osobnom živote?
Mojím najväčším osobným úspechom bolo stretnutie mojej manželky. V práci asi nemôžem povedať, že mám konkrétny úspech, ale napĺňa ma, keď ľudia ocenia to, čo robíme. Prípadne dostaneme odpoveď, že im naša práca pomohla niečo zmeniť, pochopiť.
Vo svojom voľnom čase sa venujete tabate. Ako ste sa k tomu športu dostali?
K tabate som sa dostal úplnou náhodou. Hľadal som cvičenie, ktoré by mi vyhovovalo. A tabata mi naozaj učarovala. Jej princíp je veľmi jednoduchý, 20 sekúnd sa cvičí a 10 sekúnd sa oddychuje. Takýmto intervalom je možné cvičiť akýkoľvek tréning, dokonca aj beh. Podstata je vysoko intenzívny intervalový tréning. Postupne som sa začal zaoberať myšlienkou inštruktorstva a keďže mám v živote šťastie na ľudí, opäť som stretol ľudí, ktorí ma v tom podporili.
Začali ste sa jej venovať doma na vlastnú päsť alebo ste absolvovali kurzy? Dá sa ju naučiť aj z obývačky?
Samotný kurz tabaty neexistuje, ale samozrejme stále je v čom sa vzdelávať. Hlavne čo sa týka prevedenia jednotlivých cvikov. Takisto si rozširujem vedomosti, ako pracovať so špecifickými klientami, aké cviky môžu cvičiť tehotné ženy alebo klientky s diastázou po pôrode. Tabata napríklad nie je vhodná ako prvý typ cvičenia, keď človek nešportuje, ani pre ľudí s výraznou nadváhou.
Vzhľadom na súčasnú situáciu sa dá tabata naozaj cvičiť aj z obývačky. Našťastie máme veľa platforiem na online riešenia. Myslím, že aj ľudia si už celkom zvykli, že sa vidíme cez počítač.
Má tabata na Slovensku popularitu alebo je skôr ešte v plienkach?
Myslím, že minimálne raz za mesiac príde nejaké nové cvičenie, ktoré chce zaujať. Tabata je predovšetkým intervalový tréning, takýmto spôsobom môže trénovať každý v princípe čokoľvek.
Čo na tabate považujete za najťažšie?
Na tabate je najťažšie tempo, aké si vyberiete. Za 20 sekúnd viete spraviť tri drepy, ale aj 20 drepov s výskokom. Každý si vyberá svoje tempo, ktoré zodpovedá jeho fyzickej kondícii. A problém nastane, keď sa to tempo preženie. To je aj základná filozofia. Nepretekáme sa medzi sebou, ale každý cvičí sám za seba tak, ako to jeho telo potrebuje. I keď samozrejme, sem tam nejaké to podpichovanie a motivácia nezaškodí.
Alexandra Bednárová
