27.05.2020
Milan Sedliak má ako vedecký pracovník Fakulty telesnej výchovy a športu blízko aj k problematike výživových doplnkov. Pilotný prieskum, na ktorého tvorbe sa podieľal, ukázal zaujímavé skutočnosti o športovcoch a ich skúsenostiach s užívaním týchto látok.
Je potrebné podľa vás vzdelávať v oblasti výživových doplnkov najmä mladých, začínajúcich športovcov? Alebo vnímate nevedomosť o týchto látkach aj u skúsených športovcov?
Vzdelávanie mládeže je samozrejme priorita. Určite by sa malo začať ešte predtým, než mladí športovci prídu do puberty. Vtedy rizikovosť ich správania narastá. Náš pilotný prieskum jasne ukázal, že užívanie rôznych foriem výživových doplnkov je pomerne bežné už vo vekovej kategórii 15 až 17-ročných chlapcov, ktorí hrajú ľadový hokej a futbal. Neužívali len vitamínové prípravky, ale aj doplnky obsahujúce dusíkaté látky ako aminokyseliny či bielkovinové prípravky. Zistili sme isté kultúrne rozdiely. V ľadovom hokeji malo skúsenosť s výživovými doplnkami až 90 % mladých hráčov, vo futbale 33 %. Prostredie teda zohráva úlohu. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že vo všeobecnosti panuje určitá „všeobecná nevedomosť“ o výživových doplnkoch aj u skúsených športovcov, česť výnimkám. Častokrát majú skreslené informácie o ich účinku a možných rizikách, ale takmer žiadne o regulácii či legislatíve doplnkov, o dopingových rizikách ani nehovoriac.
Kde vidíte najväčšie riziko užívania týchto látok?
Výživové doplnky sú veľmi široká škála látok. Čiže možných rizík je viac – zdravotné či dopingové. Častý jav u športovcov je niečo, čo vo farmácii volajú polypragmázia, teda užívanie veľkého počtu látok naraz alebo krátko po sebe. A pretože sú výživové doplnky väčšinou zmesi viacerých látok, môže športovec užívať nejakú látku vo väčšom množstve než vôbec tuší. Pri vitamíne C sú riziká malé, možno paradoxne hrozí horšia tréningová adaptácia. Potom sú tam však dusíkaté látky ako kreatín či bielkoviny, ktoré telo nevie metabolizovať bez toho, aby pri ich nadbytku nevznikali telu škodlivé produkty. Podobne môžu byť nadužívané stimulanty. Najväčšie riziko sú látky, ktoré sú hormonálneho charakteru. Ich predajcovia len využívajú dieru v zákone alebo ani to nie, a predávajú ich online ako výživové doplnky. Pri ich užívaní reálne hrozia zdravotné problémy. Počet (nielen športovcov) užívajúcich tieto látky je prekvapujúco veľký. A to máme len informácie o špičke ľadovca.
Je ťažké sa orientovať v širokej ponuke doplnkov výživy. Čo by ste odporučili športovcom, aby si vedeli lepšie vybrať, ak chcú tieto látky užívať? Dá sa jednoznačne rozlíšiť, že ide o testovaný a kvalifikovaný doplnok?
Aj odborník sa ťažko orientuje v súčasnej ponuke doplnkov. Základ je strava, doplnky sú len doplnky stravy. Prvý krok je minimalizovať užívanie doplnkov na tie, ktoré sú overené. Už aj na Slovensku máme zoznam doplnkov kategorizovaných na základe ich vedecky overenej účinnosti, pripravený podľa celosvetových odporúčaní. Tých naozaj overených je málo. Ostáva však problém, ktorý konkrétny produkt si kúpiť, aby nebol napríklad kontaminovaný zakázanou látkou. Existujú databázy testovaných doplnkov, dobrým zdrojom je Kolínsky list. Problém je, že v ňom nie sú uvedené všetky doplnky predávané u nás. Druhý problém je, že ak aj je doplnok na tomto zozname, neznamená to nulové riziko. Lepšie je zaplatiť o trochu viac a kúpiť produkt od overenej firmy. Ale aj tak riziko nezmizne úplne.
Myslíte si, že by bolo riešením, ak by sa športovec poradil s odborníkom v tejto oblasti, ako začal užívať výživové doplnky podľa vlastného uváženia napriek tomu, že nerozumie ich zloženiu?
Konzultovať to s odborníkom je vždy najlepším riešením. Pravdou, bohužiaľ, ostáva, že na Slovensku nemáme dostatok odborníkov. Určitým riešením je snaha spájať sily a pripravovať pre športovcov rôzne jednoduché návody. Prvou lastovičkou je už spomínaný zoznam výživových doplnkov podľa ich účinnosti. Do budúcnosti pripravuje Slovenská spoločnosť pre športovú výživu (momentálne jedna zo sekcií Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu) sériu vzdelávacích materiálov aj pre športovcov v tomto smere. Verím tiež, že bude pokračovať spolupráca s Antidopingovou agentúrou SR.
Ktorý výživový doplnok je z vášho pohľadu najnebezpečnejší?
Momentálne rôzne peptidové látky, ktoré sa predávajú ako výživové doplnky. Ide pritom o látky s hormonálnym účinkom a pri dlhodobom užívaní môžu mať závažné vedľajšie účinky na zdravie.
Alexandra Bednárová
Je potrebné podľa vás vzdelávať v oblasti výživových doplnkov najmä mladých, začínajúcich športovcov? Alebo vnímate nevedomosť o týchto látkach aj u skúsených športovcov?
Vzdelávanie mládeže je samozrejme priorita. Určite by sa malo začať ešte predtým, než mladí športovci prídu do puberty. Vtedy rizikovosť ich správania narastá. Náš pilotný prieskum jasne ukázal, že užívanie rôznych foriem výživových doplnkov je pomerne bežné už vo vekovej kategórii 15 až 17-ročných chlapcov, ktorí hrajú ľadový hokej a futbal. Neužívali len vitamínové prípravky, ale aj doplnky obsahujúce dusíkaté látky ako aminokyseliny či bielkovinové prípravky. Zistili sme isté kultúrne rozdiely. V ľadovom hokeji malo skúsenosť s výživovými doplnkami až 90 % mladých hráčov, vo futbale 33 %. Prostredie teda zohráva úlohu. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že vo všeobecnosti panuje určitá „všeobecná nevedomosť“ o výživových doplnkoch aj u skúsených športovcov, česť výnimkám. Častokrát majú skreslené informácie o ich účinku a možných rizikách, ale takmer žiadne o regulácii či legislatíve doplnkov, o dopingových rizikách ani nehovoriac.
Kde vidíte najväčšie riziko užívania týchto látok?
Výživové doplnky sú veľmi široká škála látok. Čiže možných rizík je viac – zdravotné či dopingové. Častý jav u športovcov je niečo, čo vo farmácii volajú polypragmázia, teda užívanie veľkého počtu látok naraz alebo krátko po sebe. A pretože sú výživové doplnky väčšinou zmesi viacerých látok, môže športovec užívať nejakú látku vo väčšom množstve než vôbec tuší. Pri vitamíne C sú riziká malé, možno paradoxne hrozí horšia tréningová adaptácia. Potom sú tam však dusíkaté látky ako kreatín či bielkoviny, ktoré telo nevie metabolizovať bez toho, aby pri ich nadbytku nevznikali telu škodlivé produkty. Podobne môžu byť nadužívané stimulanty. Najväčšie riziko sú látky, ktoré sú hormonálneho charakteru. Ich predajcovia len využívajú dieru v zákone alebo ani to nie, a predávajú ich online ako výživové doplnky. Pri ich užívaní reálne hrozia zdravotné problémy. Počet (nielen športovcov) užívajúcich tieto látky je prekvapujúco veľký. A to máme len informácie o špičke ľadovca.
Je ťažké sa orientovať v širokej ponuke doplnkov výživy. Čo by ste odporučili športovcom, aby si vedeli lepšie vybrať, ak chcú tieto látky užívať? Dá sa jednoznačne rozlíšiť, že ide o testovaný a kvalifikovaný doplnok?
Aj odborník sa ťažko orientuje v súčasnej ponuke doplnkov. Základ je strava, doplnky sú len doplnky stravy. Prvý krok je minimalizovať užívanie doplnkov na tie, ktoré sú overené. Už aj na Slovensku máme zoznam doplnkov kategorizovaných na základe ich vedecky overenej účinnosti, pripravený podľa celosvetových odporúčaní. Tých naozaj overených je málo. Ostáva však problém, ktorý konkrétny produkt si kúpiť, aby nebol napríklad kontaminovaný zakázanou látkou. Existujú databázy testovaných doplnkov, dobrým zdrojom je Kolínsky list. Problém je, že v ňom nie sú uvedené všetky doplnky predávané u nás. Druhý problém je, že ak aj je doplnok na tomto zozname, neznamená to nulové riziko. Lepšie je zaplatiť o trochu viac a kúpiť produkt od overenej firmy. Ale aj tak riziko nezmizne úplne.
Myslíte si, že by bolo riešením, ak by sa športovec poradil s odborníkom v tejto oblasti, ako začal užívať výživové doplnky podľa vlastného uváženia napriek tomu, že nerozumie ich zloženiu?
Konzultovať to s odborníkom je vždy najlepším riešením. Pravdou, bohužiaľ, ostáva, že na Slovensku nemáme dostatok odborníkov. Určitým riešením je snaha spájať sily a pripravovať pre športovcov rôzne jednoduché návody. Prvou lastovičkou je už spomínaný zoznam výživových doplnkov podľa ich účinnosti. Do budúcnosti pripravuje Slovenská spoločnosť pre športovú výživu (momentálne jedna zo sekcií Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu) sériu vzdelávacích materiálov aj pre športovcov v tomto smere. Verím tiež, že bude pokračovať spolupráca s Antidopingovou agentúrou SR.
Ktorý výživový doplnok je z vášho pohľadu najnebezpečnejší?
Momentálne rôzne peptidové látky, ktoré sa predávajú ako výživové doplnky. Ide pritom o látky s hormonálnym účinkom a pri dlhodobom užívaní môžu mať závažné vedľajšie účinky na zdravie.
Alexandra Bednárová
