04.09.2020
Venuje sa súťažne „behu do schodov“, má vzdelanie v oblasti farmácie, v ktorej absolvovala tiež úspešnú stáž. Okrem toho stíha písať články pre Antidopingovú agentúru SR. Kamila Chomaničová prezradila, čo všetko má za sebou.
Aktuálne pracujete v agentúre na tvorbe letákov o zakázaných látkach. Ako ste sa k tejto práci dostali? Venovali ste sa už predtým podobnej práci?
V Antidopingovej agentúre SR som najskôr absolvovala kurz antidopingového komisára. Stále vykonávam súťažné i mimosúťažné dopingové kontroly. Nakoľko som vyštudovala Farmaceutickú fakultu Univerzity Komenského, o jednotlivých zakázaných látkach, ktoré sú zároveň liečivami, mám prehľad hlavne čo sa týka ich mechanizmu účinku, chemickej štruktúry či nežiaducich účinkov. Agentúra mi preto ponúkla možnosť písať články o zakázaných látkach i novinkách zo sveta antidopingu. Aj keď som s podobnou prácou skúsenosť nemala, povedala som si, že takáto príležitosť sa predsa neodmieta, tak som ponuku prijala.
Pri tvorbe letákov čerpáte aj z vlastných skúsenosti ako športovkyne alebo z vedomostí, ktoré ste získali popri štúdiu?
Pri samotnom písaní článkov čerpám určite viac z vedomostí, ktoré som nadobudla počas štúdia. Avšak ako aktívna športovkyňa sa viem vcítiť aj do role tých, ktorých sa antidopingové pravidlá týkajú. Práve preto sa snažím podať odborné informácie tak, aby boli zrozumiteľné aj pre laikov.
Okrem toho, že pôsobíte v agentúre, venujete sa „behu do schodov“. Ako sa dostali k tomu športu?
K „behu do schodov“ alebo towerrunningu som sa dostala viac-menej náhodne. Bolo to v roku 2014, keď sa v Bratislave konal beh na UFO na Moste SNP. V kategórií open som skončila na 3. mieste, pričom sa mi podarilo poraziť súperky, ktoré boli v klasickom behu po rovine v porovnaní so mnou o triedu lepšie. Videla som v tom potenciál, tak som sa towerrunningu začala venovať vážnejšie.
Je na Slovensku tento šport populárny alebo je viac známy vo svete? Kde sa najčastejšie konajú súťaže?
Čo sa týka popularity, v rámci Európy alebo sveta je towerrunning pomerne známy, avšak na Slovensku sa pre malý počet výškových budov koná len zopár pretekov. Mnohí Slováci preto ani nevedia, že takýto šport vôbec existuje. Najviac pretekov sa koná v Číne, USA, Mexiku, z európských krajín napríklad v Nemecku alebo Poľsku.
Koľko súťaží ste už v tejto disciplíne absolvovali a aké boli najdlhšie schody, ktoré ste museli zdolať?
Každý rok absolvujem 10 až 15 towerrunningových pretekov. Doteraz som celkovo absolvovala okolo 60 podujatí v rôznych krajinách sveta. Najdlhšie a zároveň najťažšie schody boli v čínskom Šanghaji, konkrétne 3398 schodov (119 poschodí) v druhej najvyššej budove sveta - Shanghai Tower.
Nie je to jednoduchý šport na dych či kondičku. Sama ste v jednom rozhovore uviedli, že sa vám po behu točí hlava a máte vysoký tep. Nebojíte sa niekedy, že by sa vám mohlo stať aj niečo vážnejšie alebo to stojí za ten risk?
Súhlasím, nie je to jednoduchý šport. Pokiaľ bežím na takzvaný kyslíkový dlh a snažím sa zo seba vydať maximum, priznávam, že mi trvá niekoľko minút, kým sa po prekročení cieľovej pásky opäť postavím na nohy. Myslím však, že môj organizmus je dostatočne trénovaný a teda, chvála Bohu, zatiaľ sa mi nič vážnejšie nestalo. Ako každý športovec, aj ja sa chcem neustále zlepšovať, a preto sa musím pohybovať na hranici svojich fyzických, ale i psychických možností, ten pocit sebaprekonávania však za to stojí.
Aký je aktuálne vás najvyšší cieľ v tomto športe?
Ciele si dávam skôr krátkodobé, no s príchodom koronavírusu, kedy boli zrušené takmer všetky preteky svetového pohára, sa moje ciele pre tento rok presúvajú na ten ďalší. Rada by som sa umiestnila v TOP 10 v behu na Empire State Building i na majstrovstvách Európy. Taktiež by som sa v budúcom roku chcela kvalifikovať na majstrovstvá sveta, ktoré sa budú konať na Taiwane.
Okrem agentúry a behu sa venujete farmácii, ktorú ste študovali. Absolvovali ste stáž v Barcelone. Ako hodnotíte túto skúsenosť?
Bola to stáž v akreditovanom antidopingovom laboratóriu, ktorý je súčasťou barcelonského biomedicínskeho výskumného parku. Naučila som tam ako sa upravujú biologické vzorky pred samotnou analýzou, a tiež to, aké analytické metódy a prístroje sa používajú pri detekcii jednotlivých skupín zakázaných látok zo vzoriek moču a krvi. V rámci doktorandského štúdia to bola určite skvelá skúsenosť.
Dajú sa všetky aktivity, ktorým sa venujete, časovo skĺbiť?
Občas je to veľmi náročné a tréningy absolvujem zavčasu ráno alebo neskoro večer, ale to len v dňoch, kedy mám toho naozaj veľa. Inak je to hlavne o prioritách a o dennom time managemente.
Alexandra Bednárová
Aktuálne pracujete v agentúre na tvorbe letákov o zakázaných látkach. Ako ste sa k tejto práci dostali? Venovali ste sa už predtým podobnej práci?
V Antidopingovej agentúre SR som najskôr absolvovala kurz antidopingového komisára. Stále vykonávam súťažné i mimosúťažné dopingové kontroly. Nakoľko som vyštudovala Farmaceutickú fakultu Univerzity Komenského, o jednotlivých zakázaných látkach, ktoré sú zároveň liečivami, mám prehľad hlavne čo sa týka ich mechanizmu účinku, chemickej štruktúry či nežiaducich účinkov. Agentúra mi preto ponúkla možnosť písať články o zakázaných látkach i novinkách zo sveta antidopingu. Aj keď som s podobnou prácou skúsenosť nemala, povedala som si, že takáto príležitosť sa predsa neodmieta, tak som ponuku prijala.
Pri tvorbe letákov čerpáte aj z vlastných skúsenosti ako športovkyne alebo z vedomostí, ktoré ste získali popri štúdiu?
Pri samotnom písaní článkov čerpám určite viac z vedomostí, ktoré som nadobudla počas štúdia. Avšak ako aktívna športovkyňa sa viem vcítiť aj do role tých, ktorých sa antidopingové pravidlá týkajú. Práve preto sa snažím podať odborné informácie tak, aby boli zrozumiteľné aj pre laikov.
Okrem toho, že pôsobíte v agentúre, venujete sa „behu do schodov“. Ako sa dostali k tomu športu?
K „behu do schodov“ alebo towerrunningu som sa dostala viac-menej náhodne. Bolo to v roku 2014, keď sa v Bratislave konal beh na UFO na Moste SNP. V kategórií open som skončila na 3. mieste, pričom sa mi podarilo poraziť súperky, ktoré boli v klasickom behu po rovine v porovnaní so mnou o triedu lepšie. Videla som v tom potenciál, tak som sa towerrunningu začala venovať vážnejšie.
Je na Slovensku tento šport populárny alebo je viac známy vo svete? Kde sa najčastejšie konajú súťaže?
Čo sa týka popularity, v rámci Európy alebo sveta je towerrunning pomerne známy, avšak na Slovensku sa pre malý počet výškových budov koná len zopár pretekov. Mnohí Slováci preto ani nevedia, že takýto šport vôbec existuje. Najviac pretekov sa koná v Číne, USA, Mexiku, z európských krajín napríklad v Nemecku alebo Poľsku.
Koľko súťaží ste už v tejto disciplíne absolvovali a aké boli najdlhšie schody, ktoré ste museli zdolať?
Každý rok absolvujem 10 až 15 towerrunningových pretekov. Doteraz som celkovo absolvovala okolo 60 podujatí v rôznych krajinách sveta. Najdlhšie a zároveň najťažšie schody boli v čínskom Šanghaji, konkrétne 3398 schodov (119 poschodí) v druhej najvyššej budove sveta - Shanghai Tower.
Nie je to jednoduchý šport na dych či kondičku. Sama ste v jednom rozhovore uviedli, že sa vám po behu točí hlava a máte vysoký tep. Nebojíte sa niekedy, že by sa vám mohlo stať aj niečo vážnejšie alebo to stojí za ten risk?
Súhlasím, nie je to jednoduchý šport. Pokiaľ bežím na takzvaný kyslíkový dlh a snažím sa zo seba vydať maximum, priznávam, že mi trvá niekoľko minút, kým sa po prekročení cieľovej pásky opäť postavím na nohy. Myslím však, že môj organizmus je dostatočne trénovaný a teda, chvála Bohu, zatiaľ sa mi nič vážnejšie nestalo. Ako každý športovec, aj ja sa chcem neustále zlepšovať, a preto sa musím pohybovať na hranici svojich fyzických, ale i psychických možností, ten pocit sebaprekonávania však za to stojí.
Aký je aktuálne vás najvyšší cieľ v tomto športe?
Ciele si dávam skôr krátkodobé, no s príchodom koronavírusu, kedy boli zrušené takmer všetky preteky svetového pohára, sa moje ciele pre tento rok presúvajú na ten ďalší. Rada by som sa umiestnila v TOP 10 v behu na Empire State Building i na majstrovstvách Európy. Taktiež by som sa v budúcom roku chcela kvalifikovať na majstrovstvá sveta, ktoré sa budú konať na Taiwane.
Okrem agentúry a behu sa venujete farmácii, ktorú ste študovali. Absolvovali ste stáž v Barcelone. Ako hodnotíte túto skúsenosť?
Bola to stáž v akreditovanom antidopingovom laboratóriu, ktorý je súčasťou barcelonského biomedicínskeho výskumného parku. Naučila som tam ako sa upravujú biologické vzorky pred samotnou analýzou, a tiež to, aké analytické metódy a prístroje sa používajú pri detekcii jednotlivých skupín zakázaných látok zo vzoriek moču a krvi. V rámci doktorandského štúdia to bola určite skvelá skúsenosť.
Dajú sa všetky aktivity, ktorým sa venujete, časovo skĺbiť?
Občas je to veľmi náročné a tréningy absolvujem zavčasu ráno alebo neskoro večer, ale to len v dňoch, kedy mám toho naozaj veľa. Inak je to hlavne o prioritách a o dennom time managemente.
Alexandra Bednárová
