21.10.2024
Dlhé roky platilo, že ak sa športovec rozhodol porušiť antidopingové pravidlá, vo väčšine prípadov to robil vedome. Aktuálne sa čoraz viac stretávame s neúmyselným dopingom. Tomáš Pagáč, zástupca riaditeľky Antidopingovej agentúry SR, v rozhovore hovorí, ako sa môže nevedome dostať zakázaná látka do tela športovca.
V súvislosti s neúmyselným dopingom stále rezonuje prípad tenisovej hviezdy Jannika Sinnera. Aký je váš pohľad na túto tému?
Športovci to naozaj nemajú v dnešnej dobe ľahké, pretože analytické metódy v antidopingových laboratóriách sú veľmi citlivé, takže športovec môže byť pozitívny napriek tomu, že nemusí vedome užiť zakázanú látku. Môže sa to diať z viacerých dôvodov. Najčastejšie sa stretávame s kontamináciou výživových doplnkov. Potom sú prípady ako Jannik Sinner, ktorý bol pozitívny, pretože jeho fyzioterapeut si zranil ruku a na to zranenie použil krém, ktorý obsahuje zakázanú látku a tá sa dostala do tela športovca. Poznáme aj prípady kontaminácie potravy, týkalo sa to predovšetkým krajín, kde bolo mäso kontaminované klenbuterolom alebo anabolickými steroidmi. Keďže možností, ako sa zakázaná látka môže nevedomky dostať do tela športovca je pomerne veľa, snažíme sa naše vzdelávacie aktivity posunúť týmto smerom.
Snažia sa športovci viac vzdelávať v oblasti zakázaných látok ako v minulosti?
V posledných rokoch pociťujeme oveľa väčší záujem zo strany športovcov. Pred 15 rokmi sa na prednáškach viac hovorilo o nežiadúcich účinkoch zakázaných látok ako sú steroidy, hormóny, stimulanty, možno sa to veľkej časti športovcov ani netýkalo. Fenomén ostatných rokov je neúmyselný doping, kontaminácie výživových doplnkov, pozitívny test pre užitie lieku, s čím súvisí napríklad aj terapeutická výnimka. Športovci chcú mať informácie, ako si majú dávať pozor na to, aby neboli neúmyselne pozitívni, pretože takýchto prípadov porušenia antidopingových pravidiel je v poslednej dobe čoraz viac.
Zmenil sa rokmi prístup športovcov k dopingovým kontrolám?
Z môjho pohľadu športovci už chápu, že dopingové kontroly sú dobrým krokom pre nich samotných. Uvedomujú si, že keď chceme mať čistý šport, tak toto je jeden z nástrojov, ako to zabezpečiť. K samotnému procesu dopingovej kontroly pristupujú viac profesionálnejšie, zároveň je tých kontrol viac, čiže sú na to zvyknutí.
Ktoré odbery sú častejšie v porovnaní s minulosťou?
Robí sa oveľa viac krvných odberov. Stále platí, že sa robí štandardný test z odberu moču a z odberu krvi. Ako veľký pokrok vnímame, že analýzy sú čoraz viac citlivejšie, a zároveň používame viaceré nepriame metódy ako je napríklad biologický pas športovca - či už steroidný alebo krvný modul. Plánuje sa ja zavedenie endokrinnného modulu a následne metódy na odhalenie aj génového dopingu. Podľa Medzinárodnej normy pre testovanie a vyšetrovanie máme robiť viac mimo súťažných odberov ako súťažných a za posledné roky je pomer naozaj už viac na strane mimo súťažných odberov.
Ako zmenilo zavedenie biologického pasu športovca prácu dopingových komisárov?
Ich prácu to významne nezmenilo, no biologický pas športovca výrazne pomáha pri odhaľovaní porušenia antidopingových pravidiel. Máme dva moduly steroidný a hematologický. Steroidný sa vykonáva automaticky pri odbere moču v rámci analýz, čiže to neovplyvňuje prácu dopingového komisára. Čo sa týka hematologického modulu, vtedy musí byť športovec dve hodiny pred odberom v pokoji. Ak je to kontrola po súťaži alebo veľmi náročnom tréningu, tak je potrebné dve hodiny počkať, aby bol odber platný, na čo dopingoví komisári nemôžu zabudnúť.
V súvislosti s neúmyselným dopingom stále rezonuje prípad tenisovej hviezdy Jannika Sinnera. Aký je váš pohľad na túto tému?
Športovci to naozaj nemajú v dnešnej dobe ľahké, pretože analytické metódy v antidopingových laboratóriách sú veľmi citlivé, takže športovec môže byť pozitívny napriek tomu, že nemusí vedome užiť zakázanú látku. Môže sa to diať z viacerých dôvodov. Najčastejšie sa stretávame s kontamináciou výživových doplnkov. Potom sú prípady ako Jannik Sinner, ktorý bol pozitívny, pretože jeho fyzioterapeut si zranil ruku a na to zranenie použil krém, ktorý obsahuje zakázanú látku a tá sa dostala do tela športovca. Poznáme aj prípady kontaminácie potravy, týkalo sa to predovšetkým krajín, kde bolo mäso kontaminované klenbuterolom alebo anabolickými steroidmi. Keďže možností, ako sa zakázaná látka môže nevedomky dostať do tela športovca je pomerne veľa, snažíme sa naše vzdelávacie aktivity posunúť týmto smerom.
Snažia sa športovci viac vzdelávať v oblasti zakázaných látok ako v minulosti?
V posledných rokoch pociťujeme oveľa väčší záujem zo strany športovcov. Pred 15 rokmi sa na prednáškach viac hovorilo o nežiadúcich účinkoch zakázaných látok ako sú steroidy, hormóny, stimulanty, možno sa to veľkej časti športovcov ani netýkalo. Fenomén ostatných rokov je neúmyselný doping, kontaminácie výživových doplnkov, pozitívny test pre užitie lieku, s čím súvisí napríklad aj terapeutická výnimka. Športovci chcú mať informácie, ako si majú dávať pozor na to, aby neboli neúmyselne pozitívni, pretože takýchto prípadov porušenia antidopingových pravidiel je v poslednej dobe čoraz viac.
Zmenil sa rokmi prístup športovcov k dopingovým kontrolám?
Z môjho pohľadu športovci už chápu, že dopingové kontroly sú dobrým krokom pre nich samotných. Uvedomujú si, že keď chceme mať čistý šport, tak toto je jeden z nástrojov, ako to zabezpečiť. K samotnému procesu dopingovej kontroly pristupujú viac profesionálnejšie, zároveň je tých kontrol viac, čiže sú na to zvyknutí.
Ktoré odbery sú častejšie v porovnaní s minulosťou?
Robí sa oveľa viac krvných odberov. Stále platí, že sa robí štandardný test z odberu moču a z odberu krvi. Ako veľký pokrok vnímame, že analýzy sú čoraz viac citlivejšie, a zároveň používame viaceré nepriame metódy ako je napríklad biologický pas športovca - či už steroidný alebo krvný modul. Plánuje sa ja zavedenie endokrinnného modulu a následne metódy na odhalenie aj génového dopingu. Podľa Medzinárodnej normy pre testovanie a vyšetrovanie máme robiť viac mimo súťažných odberov ako súťažných a za posledné roky je pomer naozaj už viac na strane mimo súťažných odberov.
Ako zmenilo zavedenie biologického pasu športovca prácu dopingových komisárov?
Ich prácu to významne nezmenilo, no biologický pas športovca výrazne pomáha pri odhaľovaní porušenia antidopingových pravidiel. Máme dva moduly steroidný a hematologický. Steroidný sa vykonáva automaticky pri odbere moču v rámci analýz, čiže to neovplyvňuje prácu dopingového komisára. Čo sa týka hematologického modulu, vtedy musí byť športovec dve hodiny pred odberom v pokoji. Ak je to kontrola po súťaži alebo veľmi náročnom tréningu, tak je potrebné dve hodiny počkať, aby bol odber platný, na čo dopingoví komisári nemôžu zabudnúť.
