14.12.2023
„Ak chceme, aby deti robili vedomé rozhodnutia, tak nemôžeme chcieť, aby sa len pasívne niečo memorovali. Je nevyhnuté ich do procesu vzdelávania aktívne zapojiť.“ Týmto heslom sa riadil Tomáš Pagáč, vedúci oddelenia testovania a prevencie Antidopingovej agentúry SR, keď sa púšťal do projektu Fair Play. Je autorom jedinečného projektu pre školy, ktorý sa stretáva s čoraz viac pozitívnym ohlasom.
Rok 2023 vo vašom prípade patril najmä projektu Fair Play. Ako ho hodnotíte?
Na projekte sme spolupracovali so Základnou školou v Golianove. Veľmi pozitívne hodnotím fakt, že nešlo o klasické prednášky, na ktoré príde odborník, porozpráva a odíde. V tomto prípade išlo naozaj o aktívnu účasť a práve to je najväčším plusom tohto projektu. Samotné deti totiž musia riešiť problematiku, snažia sa hľadať odpovede, klásť si rôzne otázky. Zároveň idú do polemiky, v ktorej si musí každý obhájiť svoje názory a nájsť vhodné argumenty. Aj z pedagogického hľadiska to hodnotím mimoriadne pozitívne. Zároveň si myslím, že tento prístup sa dá využiť aj pri riešení iných tém. Z môjho pohľadu je to veľká výzva, ktorú sme zvládli a zároveň je to veľký pocit zadosťučinenia, že sme sa na to dali. Veľká vďaka patrí pani riaditeľke Jane Ferenczyovej, ktorá celý projekt umožnila a svojou iniciatívou mu dala zelenú. Môj obdiv majú všetci učitelia, ktorým nie sú osudy detí ľahostajné, ale stále hľadajú cesty, ako im pomôcť.
Aké máte s týmto projektom plány do nového roka?
V projekte by sme chceli určite pokračovať. Základná škola v Golianove sa rozhodla v súčasnom školskom roku zamerať na duševné zdravie. Je to veľmi aktuálna téma, z môjho pohľadu asi aj téma čísla jeden, ktorú potrebujeme ako spoločnosť riešiť. Možno si niekedy povieme, že aké len môže mať dieťa psychické problémy. Pravda je však taká, že ich môže mať veľmi veľa a nemá sa o tom s kým porozprávať. Keď sa problémy neriešia, tak to môže skončiť aj tragicky. Oceňujem, že základná škola sa v rámci projektu posunula a vybrala si práve tému duševného zdravia, pri ktorej bude spolupracovať aj so psychológmi. Naša časť sa týka užívania rôznych typov látok, ktoré môžu mať negatívny dopad na zdravie detí.
Čím vás prekvapili žiaci a učitelia?
Mňa osobne najviac prekvapilo, ako deti dokázali koncipovane spracovávať informácie a to aj vizuálne. Téma bola síce jedna, no možností, ako ju „uchopiť“ boli rôzne. Na výtvarnej výchove môžeme namaľovať erb k téme fair play, na hudobnej výchove zas zložiť pesničku, takisto sa dá napísať esej na tému či je samotný život fér. Myšlienky fair play neplatia len v športe, ale aj v bežnom živote. Šport je skvelý nástroj, ktorý nás učí tieto hodnoty rozvíjať. Čo sa týka žiakov, bola s nimi úžasná spolupráca. Pri učiteľoch ma teší ich záujem, pretože to nie je na každej škole bežné. Navyše tomuto projektu venovali nezištne svoj čas, za čo im ďakujem.
Neuvažujete o tom, že by ste projekt Fair Play ponúkli ministerstvu a rozšírili ho tak na celé Slovensko?
Veľmi radi by sme tento projekt ponúkli ďalej, preto o ňom veľa hovoríme. Myslím si, že by sa hodil na každú školu. Z môjho pohľadu nie je ani tak dôležitá téma ako koncept projektu. Na jeho realizáciu nie je kľúčová prítomnosť mňa alebo mojich kolegov, je to skôr o tom, že ak chceme riešiť na škole, prípadne v kolektíve akýkoľvek problém, negatívny jav, potrebujeme do riešenia zapojiť nie len pedagógov, ale aj samotných študentov spolu s rodičmi. Jedna prednáška nič nevyrieši. Zabudne sa na ňu. Deti nás často prekvapia, čoho sú schopné. A vidieť hrdých rodičov, ako im ich vlastné deti vysvetľujú, prečo je žuvací tabak škodlivý, je na nezaplatenie.
Rok 2023 vo vašom prípade patril najmä projektu Fair Play. Ako ho hodnotíte?
Na projekte sme spolupracovali so Základnou školou v Golianove. Veľmi pozitívne hodnotím fakt, že nešlo o klasické prednášky, na ktoré príde odborník, porozpráva a odíde. V tomto prípade išlo naozaj o aktívnu účasť a práve to je najväčším plusom tohto projektu. Samotné deti totiž musia riešiť problematiku, snažia sa hľadať odpovede, klásť si rôzne otázky. Zároveň idú do polemiky, v ktorej si musí každý obhájiť svoje názory a nájsť vhodné argumenty. Aj z pedagogického hľadiska to hodnotím mimoriadne pozitívne. Zároveň si myslím, že tento prístup sa dá využiť aj pri riešení iných tém. Z môjho pohľadu je to veľká výzva, ktorú sme zvládli a zároveň je to veľký pocit zadosťučinenia, že sme sa na to dali. Veľká vďaka patrí pani riaditeľke Jane Ferenczyovej, ktorá celý projekt umožnila a svojou iniciatívou mu dala zelenú. Môj obdiv majú všetci učitelia, ktorým nie sú osudy detí ľahostajné, ale stále hľadajú cesty, ako im pomôcť.
Aké máte s týmto projektom plány do nového roka?
V projekte by sme chceli určite pokračovať. Základná škola v Golianove sa rozhodla v súčasnom školskom roku zamerať na duševné zdravie. Je to veľmi aktuálna téma, z môjho pohľadu asi aj téma čísla jeden, ktorú potrebujeme ako spoločnosť riešiť. Možno si niekedy povieme, že aké len môže mať dieťa psychické problémy. Pravda je však taká, že ich môže mať veľmi veľa a nemá sa o tom s kým porozprávať. Keď sa problémy neriešia, tak to môže skončiť aj tragicky. Oceňujem, že základná škola sa v rámci projektu posunula a vybrala si práve tému duševného zdravia, pri ktorej bude spolupracovať aj so psychológmi. Naša časť sa týka užívania rôznych typov látok, ktoré môžu mať negatívny dopad na zdravie detí.
Čím vás prekvapili žiaci a učitelia?
Mňa osobne najviac prekvapilo, ako deti dokázali koncipovane spracovávať informácie a to aj vizuálne. Téma bola síce jedna, no možností, ako ju „uchopiť“ boli rôzne. Na výtvarnej výchove môžeme namaľovať erb k téme fair play, na hudobnej výchove zas zložiť pesničku, takisto sa dá napísať esej na tému či je samotný život fér. Myšlienky fair play neplatia len v športe, ale aj v bežnom živote. Šport je skvelý nástroj, ktorý nás učí tieto hodnoty rozvíjať. Čo sa týka žiakov, bola s nimi úžasná spolupráca. Pri učiteľoch ma teší ich záujem, pretože to nie je na každej škole bežné. Navyše tomuto projektu venovali nezištne svoj čas, za čo im ďakujem.
Neuvažujete o tom, že by ste projekt Fair Play ponúkli ministerstvu a rozšírili ho tak na celé Slovensko?
Veľmi radi by sme tento projekt ponúkli ďalej, preto o ňom veľa hovoríme. Myslím si, že by sa hodil na každú školu. Z môjho pohľadu nie je ani tak dôležitá téma ako koncept projektu. Na jeho realizáciu nie je kľúčová prítomnosť mňa alebo mojich kolegov, je to skôr o tom, že ak chceme riešiť na škole, prípadne v kolektíve akýkoľvek problém, negatívny jav, potrebujeme do riešenia zapojiť nie len pedagógov, ale aj samotných študentov spolu s rodičmi. Jedna prednáška nič nevyrieši. Zabudne sa na ňu. Deti nás často prekvapia, čoho sú schopné. A vidieť hrdých rodičov, ako im ich vlastné deti vysvetľujú, prečo je žuvací tabak škodlivý, je na nezaplatenie.
