21.10.2019
Dodržiavanie antidopingových pravidiel u športovcov preverujú kontroly
Súčasťou života nielen vrcholových športovcov je dopingová kontrola. Tú vykonávajú profesionálni dopingoví komisári. Okrem dopingových kontrol sa pre športovcov, ktorí spĺňajú určité kritéria, zaviedol aj tzv. biologický pas.
Pri kontrole na prítomnosť zakázaných látok športovcovi komisári odoberajú moč. Ak sa odoberá krv, je potrebné, aby mal komisár aj medicínske vzdelanie. Športovec pred samotnou kontrolou musí podpísať, že s ňou súhlasí. Vzorky odovzdáva následne pod prísnym dohľadom samotného komisára, ktorý je s ním počas celého úkonu. Postup kontroly vydáva Svetová antidopingová agentúra (WADA).
Dva druhy dopingovej kontroly
Rozlišujeme súťažnú a mimosúťažnú kontrolu „Rozdiel v kontrolách je pri analyzovaných látkach. Pri mimosúťažnej sa analyzujú trvalo zakázané látky. Súťažná slúži okrem trvalo zakázaných aj na nepovolené látky len počas súťaže,“ vysvetlil Tomáš Pagáč z Antidopingovej agentúry SR.
Úlohou Antidopingovej agentúry je aj vzdelávanie športovcov a ich príprava na samotný odber vzoriek potrebných na kontrolu. Pred každou kontrolou však komisár testovaného športovca poučí. V každom formulári o dopingovej kontrole sú zároveň tieto pravidlá zhrnuté.
Pomôcka, ktorá zbiera údaje o športovcovi
Biologický pas sa zaviedol povinne pre všetkých športovcov, ktorí spĺňajú určité kritériá. „Ide najmä o vytrvalostné alebo silovo-rýchlostné športy, v ktorých percentuálne zneužitie určitých látok, ktoré sa ťažko odhaľujú priamo z moču je náročnejšie,“ vysvetlila riaditeľka Antidopingovej agentúry SR Žaneta Csáderová.
Biologický pas delíme ešte na hematologický a steroidový. „Robí sa profil vnútorného prostredia športovca, ktorý nám napovie, či sa v jeho tele niečo mení umelo alebo prirodzene,“ uviedla Csáderová.
Ak je dopingová kontrola vykonaná správne, nemôžu byť pochybnosti o tom, že by neukázala pravdivé výsledky. Samozrejme, aj v tomto prípade sa môžu vyskytnúť výnimočné situácie. „Máme prípady z olympijských hier, pri ktorých sa vzorky uchovávajú desať rokov a v priebehu týchto rokov môžu byť znova analyzované,“ dodal na záver Pagáč.
Súčasťou života nielen vrcholových športovcov je dopingová kontrola. Tú vykonávajú profesionálni dopingoví komisári. Okrem dopingových kontrol sa pre športovcov, ktorí spĺňajú určité kritéria, zaviedol aj tzv. biologický pas.
Pri kontrole na prítomnosť zakázaných látok športovcovi komisári odoberajú moč. Ak sa odoberá krv, je potrebné, aby mal komisár aj medicínske vzdelanie. Športovec pred samotnou kontrolou musí podpísať, že s ňou súhlasí. Vzorky odovzdáva následne pod prísnym dohľadom samotného komisára, ktorý je s ním počas celého úkonu. Postup kontroly vydáva Svetová antidopingová agentúra (WADA).
Dva druhy dopingovej kontroly
Rozlišujeme súťažnú a mimosúťažnú kontrolu „Rozdiel v kontrolách je pri analyzovaných látkach. Pri mimosúťažnej sa analyzujú trvalo zakázané látky. Súťažná slúži okrem trvalo zakázaných aj na nepovolené látky len počas súťaže,“ vysvetlil Tomáš Pagáč z Antidopingovej agentúry SR.
Úlohou Antidopingovej agentúry je aj vzdelávanie športovcov a ich príprava na samotný odber vzoriek potrebných na kontrolu. Pred každou kontrolou však komisár testovaného športovca poučí. V každom formulári o dopingovej kontrole sú zároveň tieto pravidlá zhrnuté.
Pomôcka, ktorá zbiera údaje o športovcovi
Biologický pas sa zaviedol povinne pre všetkých športovcov, ktorí spĺňajú určité kritériá. „Ide najmä o vytrvalostné alebo silovo-rýchlostné športy, v ktorých percentuálne zneužitie určitých látok, ktoré sa ťažko odhaľujú priamo z moču je náročnejšie,“ vysvetlila riaditeľka Antidopingovej agentúry SR Žaneta Csáderová.
Biologický pas delíme ešte na hematologický a steroidový. „Robí sa profil vnútorného prostredia športovca, ktorý nám napovie, či sa v jeho tele niečo mení umelo alebo prirodzene,“ uviedla Csáderová.
Ak je dopingová kontrola vykonaná správne, nemôžu byť pochybnosti o tom, že by neukázala pravdivé výsledky. Samozrejme, aj v tomto prípade sa môžu vyskytnúť výnimočné situácie. „Máme prípady z olympijských hier, pri ktorých sa vzorky uchovávajú desať rokov a v priebehu týchto rokov môžu byť znova analyzované,“ dodal na záver Pagáč.
