16.05.2024
Šport je fenomén, ktorý nemá obdobu. Táto veta sa môže zdať ako fráza, no opak je pravdou. Okrem toho, že športové podujatia výrazne zasahujú do života usporiadateľskej krajiny, vo veľkej miere ovplyvňujú aj samotné životy fanúšikov na celom svete.
Rok 2024 nám z pohľadu významných športových podujatí mimoriadne praje. Okrem hokejového šampionátu nás čaká futbalové EURO a takisto olympijské a paralympijské hry. V usporiadateľských krajinách sa počas športových sviatkov doslova zastaví život a neexistuje nič iné, len šampionát či olympijské hry. Mestá prestavujú štadióny a chystajú sa na návaly fanúšikov, ktorí dlhé mesiace zháňajú vstupenky, len aby boli priamo pri tom, keď bude hrať ich obľúbený tím či športovec. „Vidíme to na rôznych športových podujatiach, že ľudia sú naozaj mimoriadne zainteresovaní do týchto udalostí. Prináša im to radosť, adrenalín, smejú a tešia sa pri víťazstvách, plačú pri prehrách,“ vysvetľuje biochemik Tomáš Pagáč, ktorý je zároveň zástupcom riaditeľky SADA. „Šport je celospoločenský fenomén, ktorý naozaj nemá obdobu. Je súčasťou našej spoločnosti, navyše mnohí z nás majú súťaživosť v DNA. Aj z toho dôvodu je úspechmi či neúspechmi športovcov ovplyvnený život bežných ľudí,“ pokračuje Tomáš Pagáč.
Bez fanúšikov by bol šport nudný
Fanúšikovia dodajú každému športu emócie. Bez povzbudzovania by to bolo len individuálne naháňanie sa za úspechom. „Šport nás v mnohom učí ako sa správať, no treba priznať, že niekedy nás bohužiaľ učí aj ako sa nesprávať. Športové podujatia sú celospoločenskou udalosťou, ktorá dokáže spojiť cudzích ľudí a spoločne povzbudzujú svoj obľúbený tím či športovca. Šport by mal byť predovšetkým o radosti, hoci v prípade niektorých fanúšikov prežívanie neúspechov môže zasahovať až do zdravia,“ hovorí Tomáš Pagáč.
Množstvo fanúšikov sa dokáže stotožniť so svojim tímom či športovcom natoľko, že nielen úspech, ale aj neúspech sa prenáša do ich bežného fungovania. „Je pravdou, že v našom tele dochádza k rôznych fyziologickým reakciám. Adrenalín môžeme označiť ako hormón stresu. Keď sa uvoľňuje do krvného obehu, spôsobí zvýšenie srdcového tepu a zvýši sa nám krvný tlak. Toto sú reakcie, ktoré sú súčasťou tzv. mechanizmu bojuj alebo uteč. S adrenalínom je to naozaj zaujímavé,“ pokračuje biochemik Tomáš Pagáč. „Adrenalín navyše môže spôsobovať nervozitu či pocity napätia. Môžeme mať rôzne emocionálne reakcie vrátane úzkosti, čo môže mať napríklad fyziologické prejavy ako sú potenie rúk či trasenie. Psychologické napätie, ktoré súvisí s očakávaním výsledku, môže mať zas vplyv na našu náladu a celkový pocit pohody,“ upozorňuje Pagáč.
Chronický stres, spôsobený napríklad aj sledovaním športových prenosov, môže mať teda v extrémnych prípadoch naozaj dopad až na zdravie. Za zmienku stojí zvýšené riziko srdcových ochorení alebo poruchy spánkového rytmu. „Ak je niekto veľmi sklamaný alebo depresívny zo športového výsledku, pomôcť môže aktívny pohyb, ktorý vykompenzuje tieto dopady na ľudské telo,“ odporúča Tomáš Pagáč.
Čo sa deje v tele fanúšika, keď športovec víťazí?
Našťastie okrem adrenalínu máme aj endorfíny, tzv. hormóny šťastia, ktoré pôsobia ako prírodné analgetiká. Majú upokojujúci účinok, pomáhajú nám cítiť sa šťastne až euforicky a to aj pri úspechoch obľúbených športovcov. „Počas radostných udalostí sa nám uvoľňuje hormón oxytocín, ktorý je známy ako hormón lásky, zblíženia. Práve vďaka tomuto hormónu máme pocit prepojenia s inými alebo pokoja. Takisto nám môže zlepšiť náladu a znížiť stres. Tieto euforické pochody môžu ovplyvniť rôzne systémy v našom tele, ako napríklad imunitu alebo metabolizmus a prispieť k celkovému pocitu blaha a pohody,“ dodáva na záver biochemik Tomáš Pagáč. Šport môže mať teda pre telo mnohé benefity aj pri pasívnom povzbudzovaní, avšak aktívny pohyb je vždy neoceniteľným prínosom.
Rok 2024 nám z pohľadu významných športových podujatí mimoriadne praje. Okrem hokejového šampionátu nás čaká futbalové EURO a takisto olympijské a paralympijské hry. V usporiadateľských krajinách sa počas športových sviatkov doslova zastaví život a neexistuje nič iné, len šampionát či olympijské hry. Mestá prestavujú štadióny a chystajú sa na návaly fanúšikov, ktorí dlhé mesiace zháňajú vstupenky, len aby boli priamo pri tom, keď bude hrať ich obľúbený tím či športovec. „Vidíme to na rôznych športových podujatiach, že ľudia sú naozaj mimoriadne zainteresovaní do týchto udalostí. Prináša im to radosť, adrenalín, smejú a tešia sa pri víťazstvách, plačú pri prehrách,“ vysvetľuje biochemik Tomáš Pagáč, ktorý je zároveň zástupcom riaditeľky SADA. „Šport je celospoločenský fenomén, ktorý naozaj nemá obdobu. Je súčasťou našej spoločnosti, navyše mnohí z nás majú súťaživosť v DNA. Aj z toho dôvodu je úspechmi či neúspechmi športovcov ovplyvnený život bežných ľudí,“ pokračuje Tomáš Pagáč.
Bez fanúšikov by bol šport nudný
Fanúšikovia dodajú každému športu emócie. Bez povzbudzovania by to bolo len individuálne naháňanie sa za úspechom. „Šport nás v mnohom učí ako sa správať, no treba priznať, že niekedy nás bohužiaľ učí aj ako sa nesprávať. Športové podujatia sú celospoločenskou udalosťou, ktorá dokáže spojiť cudzích ľudí a spoločne povzbudzujú svoj obľúbený tím či športovca. Šport by mal byť predovšetkým o radosti, hoci v prípade niektorých fanúšikov prežívanie neúspechov môže zasahovať až do zdravia,“ hovorí Tomáš Pagáč.
Množstvo fanúšikov sa dokáže stotožniť so svojim tímom či športovcom natoľko, že nielen úspech, ale aj neúspech sa prenáša do ich bežného fungovania. „Je pravdou, že v našom tele dochádza k rôznych fyziologickým reakciám. Adrenalín môžeme označiť ako hormón stresu. Keď sa uvoľňuje do krvného obehu, spôsobí zvýšenie srdcového tepu a zvýši sa nám krvný tlak. Toto sú reakcie, ktoré sú súčasťou tzv. mechanizmu bojuj alebo uteč. S adrenalínom je to naozaj zaujímavé,“ pokračuje biochemik Tomáš Pagáč. „Adrenalín navyše môže spôsobovať nervozitu či pocity napätia. Môžeme mať rôzne emocionálne reakcie vrátane úzkosti, čo môže mať napríklad fyziologické prejavy ako sú potenie rúk či trasenie. Psychologické napätie, ktoré súvisí s očakávaním výsledku, môže mať zas vplyv na našu náladu a celkový pocit pohody,“ upozorňuje Pagáč.
Chronický stres, spôsobený napríklad aj sledovaním športových prenosov, môže mať teda v extrémnych prípadoch naozaj dopad až na zdravie. Za zmienku stojí zvýšené riziko srdcových ochorení alebo poruchy spánkového rytmu. „Ak je niekto veľmi sklamaný alebo depresívny zo športového výsledku, pomôcť môže aktívny pohyb, ktorý vykompenzuje tieto dopady na ľudské telo,“ odporúča Tomáš Pagáč.
Čo sa deje v tele fanúšika, keď športovec víťazí?
Našťastie okrem adrenalínu máme aj endorfíny, tzv. hormóny šťastia, ktoré pôsobia ako prírodné analgetiká. Majú upokojujúci účinok, pomáhajú nám cítiť sa šťastne až euforicky a to aj pri úspechoch obľúbených športovcov. „Počas radostných udalostí sa nám uvoľňuje hormón oxytocín, ktorý je známy ako hormón lásky, zblíženia. Práve vďaka tomuto hormónu máme pocit prepojenia s inými alebo pokoja. Takisto nám môže zlepšiť náladu a znížiť stres. Tieto euforické pochody môžu ovplyvniť rôzne systémy v našom tele, ako napríklad imunitu alebo metabolizmus a prispieť k celkovému pocitu blaha a pohody,“ dodáva na záver biochemik Tomáš Pagáč. Šport môže mať teda pre telo mnohé benefity aj pri pasívnom povzbudzovaní, avšak aktívny pohyb je vždy neoceniteľným prínosom.
